Ako je to v Ružomberku

Autor: Nikola Jelínková | 27.11.2011 o 15:48 | (upravené 20.3.2013 o 16:50) Karma článku: 3,90 | Prečítané:  820x

Juraj Haríň, spoluzakladateľ a predseda občianskeho združenia Ružomberčania nám porozprával o živote v Ružomberku – o mládeži, jej rozvoju a motivácii, ktorú toto mesto poskytuje, o nedostatkoch možností na samotný vývin mládeže.

Juraj (Popol) HaríňJuraj (Popol) Haríň

 

Ako prispieva mesto na rozvoj a výchovu mládeže? čo by sa mohlo zlepšiť?

Mesto ako také na rozvoj mládeže prispieva len všeobecne. Žiaľ. V situácii, v akej sa nachádza, prispieva samotnej starostlivosti len prostredníctvom svojho kaučovania škôl, kultúry a športu, ktoré zastrešuje. Znova podotýkam, žiaľ. Samotné zlepšenie zo strany mesta je dosť ťažké. Napríklad mladí na skatepark čakali myslím 10 rokov a to je neprípustné. Chýbajú kluby pre mladých, chýbajú športoviská, chýba obrovská osveta. Mesto by malo mladým dať priestor, ktorí potrebujú. Priestor a tiež možnosti rastu ich inteligencie, správania. Priestor, kde sa môžu bezpečne zísť, čekovať facebook, baviť sa, dať si koktejl za prístupnú cenu, zoznámiť sa s inými mladými ľuďmi z mesta. Spoločensky rásť a vyvíjať sa.“

Aké sú negatívne vplyvy v tomto meste na mládež?

Za najhoršie považujem to, že každý prosces podpory akéhokoľvek pozitívneho projektu je zdĺhavý alebo mŕtvy. Mladí, keď skončia školu sa stiahnu do barov a krčiem, fajčia, pijú a to je ich jediná možnosť existencie. Ružomberok a to hlavne počas posledných rokov na mládež nie že zabudol, ale doslova sa na ňu vykašľal. Som si istý, že je to tým, že doteraz mesto ako také, na čele s jeho vedením a poslancami, na mládež a jej rozvoj a podporu proste nemalo čas. Ignorovalo mládež ako takú s tým, že všetku zodpovednosť prenieslo na školy. Ale to je málo. Najväčším negatívom teda je samotný nezáujem pozerať sa na mladých ako na najdôležitejšiu skupinu pre budúcnosť“.

Je mládež motivovaná pozitívne alebo negatívne?

„Mládež je vo vekovej skupine, keď sa v nej formuje samotné myslenie, smerovanie. Povedal by som to tak, že ich "duša" je najviac ovplyvniteľná okolím, prostredím, tým, čo mládež dokáže vnímať. A hoci to nerobím rád, odpovedám otázkou : Čo môže mládež v tomto meste vnímať? Ružomberok poskytuje, podľa mňa, mládeži viac negatívnych ako pozitívnych vnemov.“

Dbá mesto dostatočne na to, by sa nešíril vandalizmus v podaní mládeže?

Toto je veľmi ťažká otázka. Nerád by som niekoho urazil. Mesto ako také má možnosť nešíriť vandalizmus mládeže zákonnými cestami. Strážiť decká môže jedine polícia. Ale toto je presne výsledok situácie, ktorú vlastne rozoberáme. Keď mladí nemajú pozitívne možnosti, ľahšie upadnú do toho zlého. Alkohol, drogy, sex od 14-tich, ignorácia, strata rešpektu. V priamom podaní teda viac ako mesto, za kriminalitu môže vývin mladých. Tu však chcem podotknúť najsilnejšiu rolu vždy zohráva rodič.“

Akú zmenu by ste navrhovali?

Zmenu by som videl v tom, ak by mesto vytvorilo pre rozvoj mladých osobitný priestor. V prvom rade v mestskom rozpočte, kde by bolo možné brať ohľad na takéto projekty. Stačí odkukať systém rozvoja mládeže niektorých severských krajín. Ďalej je nutná osveta. Poviem to nadľahčene, stará komunistická osveta. Projekty, ktoré fungovali ako "stavby mládeže", učili mladých mať vzťah k práci, mládež samotná bola motivovaná pomáhať tým, ktorí si sami nedokázali poradiť. Keď som bol dieťa, bolo bežné, že mladí starenkám nosili nákupy, že seniora automaticky mladý človek chytil za ruku a previedol ho cez cestu. Bolo bežné, že sa ľudia na ulici zdravili. Mesto by malo urobiť program pre rozvoj mládeže a pracovať s ňou. Malo by mať "veľvyslanca pre mládež. Malo by mladým poskytnúť priestory, kde by sa schádzali, bez cigariet, mohli by športovať a baviť sa. Malo by ich vytiahnuť z pred vchodov a z pivníc kde mnohí podľahnú chorobám spoločnosti.“

Kde nastala chyba v motivácii?

Podľa mňa sme svoju spoločnosť menili prirýchlo. Každý systém má niečo dobré a niečo zlé. Tým, že sme opustili sociálny socializmus, sme zabudli za sebou ťahať to najdôležitejšie. Mladých a ich vývoj. To myslím samozrejme všeobecne a nie je to chyba Ružomberka, ale našej celej spoločnosti. Je to akoby sme sa vrátili k feudalizmu. Hore sú páni, na ktorých sa maká a tým dole nezostáva nič iné ako sa podriadiť vyššej moci a to len pre samotnú existenciu. Opäť použijem slovo ŽIAĽ. Mladí teda nemôžu mať pozitívnu motiváciu, keď nevnímajú pozitívne spoločnosť ako takú.“

Prečo toto mesto málo dbá na výchovu mládeže?

„Preto, lebo to nie je pre mesto, ale aj spoločnosť prioritné. Aspoň tomu tak nasvedčuje sesta, akou spoločnosť ide. To že existuje pár športových klubov, pár kultúrnych podujatí, kde sa môže mládež zísť, to je pramálo.“

Myslíte, že by mládež mala záujem o zmenu?

„Jednoznačne. Práve preto, lebo v mladom veku sa človek najviac formuje. Keď mladým niekto ukáže cestu, tak ňou ide. Ľahšie však spadne do negatívnych smerov, to je ale prirodzená vlastnosť každého človeka. Preto tých lepších siest treba budovať čo najviac. Stačí sa pozrieť, keď Majk Spirit urobí silný flow o láske, mladí sú zamilovaní, keď spieva o flegmatizme, mladí majú všetko na háku. Použil som to samozrejme len ako príklad. Mladí ľudia určite chcú zmenu, chcú niečo mať, chcú sa niekde ukázať, presadiť. ŽIAĽ, nemajú na to ani zďaleka toľko možností, koľko potrebujú.“

Vychovávať má predovšetkým rodič. Čo by ste Vy, ako rodič, urobili pre svoje dieťa, aby neupadlo k vandalizmu?

„Ako rodič v prvom rade nie som vandal. Moje deti to vnímajú, vidia o čom hovorím, vidia, ako konám a ich to formuje. Popri škole, kamarátoch. O deti sa treba zaujímať čo najviac, pokiaľ to však ide, pretože som na druhej strane aj v situácii, keď mám k vlastnému dieťaťu viac ako ďaleko. Pokiaľ dieťa vie, že vandalizmus je to, čo ho zaradí medzi outsiderov, tak sa ním jednoducho nestane.“

Bola snaha zo strany mesta postarať sa o mládež a dopomôcť tak k ich pozitívnemu vývoju?

Myslím si, že snaha určite je, nie sú však na to vytvorené možnosti a mesto ako inštitúcia má určité smerovanie, ktoré sa nedá zmeniť zo dňa na deň. Bolo by však dobré začať konečne na tom pracovať.“

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?